Jedna z najvýznamnejších moderných spisovateliek po prvý raz v slovenčine. V tejto knihe nájdete všetkých 85 poviedok, ktoré z nej urobili brazílsku legendu. Nie je to len súbor poviedok, táto kniha je oveľa viac – je portrétom samej Clarice Lispectorovej. Môžeme tu sledovať jej dozrievanie ako ženy aj spisovateľky. Hrdinky jej prvých poviedok sú mladé dievčatá riešiace problémy dospievania. Neskôr sa jej hlavnými postavami stávajú ženy – matky a ženy v domácnosti, ktoré bojujú s ubíjajúcou jednotvárnosťou manželského života. Keď niekdajšia vyhlásená krásavica Clarice starne, starnú aj jej hrdinky, ktoré sa musia vyrovnávať s vlastnou smrteľnosťou a telesným úpadkom.
Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Recenzia Antona Vydru v časopise .týždeň
Recenzia Jána Púčeka v Denníku N
Autorka: Clarice Lispector
Slovenský preklad: Jana Benková Marcelliová
Vydavateľ: Portugalský inštitút
Rok vydania: 2019
Počet strán: 494
Väzba: pevná
 |
O autorkeClarice Lispector sa narodila ako Chaja Lispector 10. decembra 1920 v Čečeľnyku. Pochádzala zo židovskej rodiny, ktorá veľmi trpela pogromami počas Ruskej občianskej vojny. Podarilo sa im utiecť a dostať sa až do Brazílie. Doma sa rozprávali v jidiš, ale Clarice sa naučila po anglicky aj po francúzsky. Vyštudovala právo na jednej z najprestížnejších brazílskych univerzít a už ako študentka začala pracovať v redakcii novín a písať poviedky. Jej prvá poviedka Triumf vyšla časopisecky v roku 1940. Za prvý román Perto do Coração Selvagem (Blízko divokého srdca) získala Cenu Graçu Aranhu za najlepší románový debut roku 1943. Vydala sa za brazílskeho diplomata a dlhé roky žila prevažne v zahraničí, kde napísala romány O Lustre (Luster), A cidade sitiada (Obliehané mesto). Život manželky diplomata ju omrzel a v roku 1959 sa rozhodla manžela opustiť a vrátila sa so synmi do Brazílie. Opäť sa zamestnala ako novinárka a našla vydavateľa pre zbierku poviedok Laços de família (Rodinné zväzky) za ktorú získala Cenu Jabuti, najvýznamnejšiu literárnu cenu v Brazílii. V roku 1964 jej vyšla A paixão segundo G. H. (Vášeň podľa G.H.) – tento príbeh približuje život ako nekonečné hľadanie podstaty bytia a tiež zbierka poviedok A legiao estrangeira (Cudzinecká légia). Román Živá voda (Água Viva,) bol označený ako hutné, dobre plynúce poetické rozprávanie. V románoch i v poviedkach Clarice neberie ohľad na štandardné gramatické schémy a umelecké konvencie. Nerešpektuje pravidlá diakritiky, prechádza z prvej osoby do tretej, z prítomného času do minulého a vytvára novotvary, opakuje vety a slová. Clarice Lispector zomrela v predvečer svojich päťdesiatych siedmych narodenín 9. decembra 1977. Za svoj mimoriadne plodný spisovateľský život napísala deväť románov, deväť kníh poviedok a päť kníh pre deti. Jej sláva po smrti len rástla. Mnohé z jej diel sa stali námetom pre filmy. V roku 2015 pod názvom Todos os Contos (Všetky poviedky) vyšiel súbor jej všetkých 85 poviedok. Benjamin Moser označil jej dielo za najvýznamnejší prejav židovskej literatúry od čias Kafku. |
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.