Clarice Lispector - Blízko divokého srdca

Neohodnotené
11,88 € 13,20 € Zľava 10 %
Skladom
Kategória: Brazília

Blízko divokého srdca je prvý román brazílskej spisovateľky Clarice Lispectorovej. Dielo, ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo okamžitý ohlas. Kritici ho nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku a jeho mladučkú autorku označili za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry. Príbeh Joany, ktorá spomína na detstvo i na roky nevydareného manželstva je prienikom do vnútorného sveta hĺbavej dievčiny a neskôr mladej ženy, čo len ťažko hľadá pochopenie u ľudí okolo seba, a zároveň úsilím preniknúť k podstate ľudskej existencie.

„Pri čítaní diel brazílskej autorky Clarice Lispectorovej má človek často pocit, akoby sa ponáral do jazera s temnou vodou, kde ho strach z utopenia neodrádza od túžby pohrúžiť sa do tajomstva. Tí, ktorí sú pripravení vrhnúť sa do týchto vôd, sa v jej dielach dočkajú odmeny: neraz im pripomenú, že je tu niekto, kto hlboko v sebe skrýva rovnaké obavy, vášne a dokonca zdanlivo neľudské myšlienky.“ Jose Solís, The New York Times

Autorka: Clarice Lispector
Slovenský preklad: Jana Benková Marcelliová
Vydavateľ: Portugalský inštitút
Rok vydania: 2021
Počet strán: 178
Väzba: pevná
 

Vydanie a preklad podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, Literárny fond a Fundação Biblioteca Nacional.

clarice-lispector-2-l-300x300

O autorke

Clarice Lispector sa narodila ako Chaja Lispector 10. decembra 1920 v Čečeľnyku. Pochádzala zo židovskej rodiny, ktorá veľmi trpela pogromami počas Ruskej občianskej vojny. Podarilo sa im utiecť a dostať sa až do Brazílie. Doma sa rozprávali v jidiš, ale Clarice sa naučila po anglicky aj po francúzsky. Vyštudovala právo na jednej z najprestížnejších brazílskych univerzít a už ako študentka začala pracovať v redakcii novín a písať poviedky. Jej prvá poviedka Triumf vyšla časopisecky v roku 1940. Za prvý román Perto do Coração Selvagem (Blízko divokého srdca) získala Cenu Graçu Aranhu za najlepší románový debut roku 1943. Vydala sa za brazílskeho diplomata a dlhé roky žila prevažne v zahraničí, kde napísala romány O Lustre (Luster), A cidade sitiada (Obliehané mesto). Život manželky diplomata ju omrzel a v roku 1959 sa rozhodla manžela opustiť a vrátila sa so synmi do Brazílie. Opäť sa zamestnala ako novinárka a našla vydavateľa pre zbierku poviedok Laços de família (Rodinné zväzky) za ktorú získala Cenu Jabuti, najvýznamnejšiu literárnu cenu v Brazílii. V roku 1964 jej vyšla A paixão segundo G. H. (Vášeň podľa G.H.) – tento príbeh približuje život ako nekonečné hľadanie podstaty bytia a tiež zbierka poviedok A legiao estrangeira (Cudzinecká légia). Román Živá voda (Água Viva,) bol označený ako hutné, dobre plynúce poetické rozprávanie.

V románoch i v poviedkach Clarice neberie ohľad na štandardné gramatické schémy a umelecké konvencie. Nerešpektuje pravidlá diakritiky, prechádza z prvej osoby do tretej, z prítomného času do minulého a vytvára novotvary, opakuje vety a slová.

Clarice Lispector zomrela v predvečer svojich päťdesiatych siedmych narodenín 9. decembra 1977. Za svoj mimoriadne plodný spisovateľský život napísala deväť románov, deväť kníh poviedok a päť kníh pre deti. Jej sláva po smrti len rástla. Mnohé z jej diel sa stali námetom pre filmy. V roku 2015 pod názvom Todos os Contos (Všetky poviedky) vyšiel súbor jej všetkých 85 poviedok. Benjamin Moser označil jej dielo za najvýznamnejší prejav židovskej literatúry od čias Kafku.