Clarice Lispector - Blízko divokého srdca

13,20 €
Posledné kusy
Kategória: Brazília

Blízko divokého srdca je prvý román brazílskej spisovateľky Clarice Lispectorovej. Dielo, ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo okamžitý ohlas. Kritici ho nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku a jeho mladučkú autorku označili za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry. Príbeh Joany, ktorá spomína na detstvo i na roky nevydareného manželstva je prienikom do vnútorného sveta hĺbavej dievčiny a neskôr mladej ženy, čo len ťažko hľadá pochopenie u ľudí okolo seba, a zároveň úsilím preniknúť k podstate ľudskej existencie.

„Pri čítaní diel brazílskej autorky Clarice Lispectorovej má človek často pocit, akoby sa ponáral do jazera s temnou vodou, kde ho strach z utopenia neodrádza od túžby pohrúžiť sa do tajomstva. Tí, ktorí sú pripravení vrhnúť sa do týchto vôd, sa v jej dielach dočkajú odmeny: neraz im pripomenú, že je tu niekto, kto hlboko v sebe skrýva rovnaké obavy, vášne a dokonca zdanlivo neľudské myšlienky.“ Jose Solís, The New York Times

Autorka: Clarice Lispector
Slovenský preklad: Jana Benková Marcelliová
Vydavateľ: Portugalský inštitút
Rok vydania: 2021
Počet strán: 178
Väzba: pevná
 

Vydanie a preklad podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, Literárny fond a Fundação Biblioteca Nacional.

clarice-lispector-2-l-300x300

O autorke

Clarice Lispector sa narodila ako Chaja Lispector 10. decembra 1920 v Čečeľnyku. Pochádzala zo židovskej rodiny, ktorá veľmi trpela pogromami počas Ruskej občianskej vojny. Podarilo sa im utiecť a dostať sa až do Brazílie. Doma sa rozprávali v jidiš, ale Clarice sa naučila po anglicky aj po francúzsky. Vyštudovala právo na jednej z najprestížnejších brazílskych univerzít a už ako študentka začala pracovať v redakcii novín a písať poviedky. Jej prvá poviedka Triumf vyšla časopisecky v roku 1940. Za prvý román Perto do Coração Selvagem (Blízko divokého srdca) získala Cenu Graçu Aranhu za najlepší románový debut roku 1943. Vydala sa za brazílskeho diplomata a dlhé roky žila prevažne v zahraničí, kde napísala romány O Lustre (Luster), A cidade sitiada (Obliehané mesto). Život manželky diplomata ju omrzel a v roku 1959 sa rozhodla manžela opustiť a vrátila sa so synmi do Brazílie. Opäť sa zamestnala ako novinárka a našla vydavateľa pre zbierku poviedok Laços de família (Rodinné zväzky) za ktorú získala Cenu Jabuti, najvýznamnejšiu literárnu cenu v Brazílii. V roku 1964 jej vyšla A paixão segundo G. H. (Vášeň podľa G.H.) – tento príbeh približuje život ako nekonečné hľadanie podstaty bytia a tiež zbierka poviedok A legiao estrangeira (Cudzinecká légia). Román Živá voda (Água Viva,) bol označený ako hutné, dobre plynúce poetické rozprávanie.

V románoch i v poviedkach Clarice neberie ohľad na štandardné gramatické schémy a umelecké konvencie. Nerešpektuje pravidlá diakritiky, prechádza z prvej osoby do tretej, z prítomného času do minulého a vytvára novotvary, opakuje vety a slová.

Clarice Lispector zomrela v predvečer svojich päťdesiatych siedmych narodenín 9. decembra 1977. Za svoj mimoriadne plodný spisovateľský život napísala deväť románov, deväť kníh poviedok a päť kníh pre deti. Jej sláva po smrti len rástla. Mnohé z jej diel sa stali námetom pre filmy. V roku 2015 pod názvom Todos os Contos (Všetky poviedky) vyšiel súbor jej všetkých 85 poviedok. Benjamin Moser označil jej dielo za najvýznamnejší prejav židovskej literatúry od čias Kafku.

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie