„Hlboko v pralese narodil sa Macunaíma, hrdina nášho ľudu...“
Prvý román brazílskej moderny pozýva čitateľa na výlet bujnou prírodou aj hlučným mestom, odhaľuje brazílskeho ducha cez domorodé mýty a legendy, cez miestne anekdoty i skutočné historické udalosti. Švindliar Macunaíma si rád vystrelí z každého, kto mu skríži cestu, a keď ho dobehnú vlastné klamstvá, uteká rozľahlou krajinou, akoby mal na nohách sedemmíľové čižmy.
Modernistická novela označovaná za klasiku už od svojho vydania v roku 1928, vnímaná ako alegória na jedinečné brazílske spájanie kultúr.
New York Times
Pozrite sa do Brazílie 20. rokov 20. storočia v sprievode divokého Casanovu, ktorý vie oživiť mŕtvych. Román Mária de Andrade z roku 1928 ... ponúka malebný, kaleidoskopický, surreálny pohľad do umeleckej duše národa.
Telegraph
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autor Mário de Andrade
Ilustrácie Kristína Soboň
Preklad Lucia Halová
Jazyková redakcia Katarína Jusková
Grafický dizajn a sadzba Martin Mistrík
Rok vydania september 2024
Počet strán 256
Väzba pevná
ISBN 978-80-99967-50-3
 |
O autoroviMário de Andrade (1893 – 1945) sa narodil v São Paule, kde študoval hru na klavír, spev a teóriu hudby. Svoju literárnu dráhu začal písaním poézie ovplyvnenej symbolizmom. Svoju druhú básnickú zbierku Paulicéia Desvairada (Bláznivé São Paulo, 1922) predstavil počas legendárneho Týždňa moderného umenia v São Paule, ktorý sa považuje za začiatok brazílskej literárnej moderny. V modernistickom duchu napísal dva romány. Amar, Verbo Intransitivo (Milovať, neprechodné sloveso, 1927) vyšiel ako formálny experiment a druhý s názvom Macunaíma: hrdina bez charakteru (1928) sa stal jeho najznámejším a najprekladanejším dielom. Autor v ňom spája tradíciu ústneho odovzdávania príbehov s novátorskými postupmi na poli jazyka a kompozície. Inšpiráciu našiel v miestnych legendách, rozprávkach a anekdotách, jazyk obohatil výrazovými prostriedkami pôvodných obyvateľov najmä v oblasti názvov rastlín a živočíchov. Spojil v ňom brazílsky vidiek a metropoly, ako aj rôzne skúsenosti brazílskeho obyvateľstva, v ktorom sa miešajú belosi, černosi i pôvodní obyvatelia. V kompozícii románu zúročil aj svoje muzikologické znalosti. V 20. rokoch 20. storočia Andrade veľa cestoval po Brazílii, fascinovala ho ľudová hudba. Od roku 1927 uverejňoval v denníku Diário Nacional cestopisný stĺpček s názvom O turista aprendiz (Turista učeň), kde opisoval svoje zážitky z ciest, predstavoval domorodú Brazíliu a text sprevádzal vlastnými fotografiami. Stal sa tak významným predstaviteľom špecificky portugalského a brazílskeho literárneho žánru crônica, ktorý kombinuje novinárske zaznamenávanie každodennej skutočnosti s literárnym nábojom, používa neformálny štýl a často humorný podtón. Andrade zanechal nezmazateľnú stopu v brazílskej kultúre 20. a 21. storočia. Vo svojom poslednom diele, poéme s názvom Meditação Sôbre o Tietê (Rozjímanie nad Tietê, 1945) sa vyznal zo svojej lásky k rieke Tietê, ktorá preteká cez São Paulo. Zomrel na srdcový infarkt vo veku 51 rokov. |
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.