Maria Luísa je inteligentná, vtipná, talentovaná a ... tučná.
V detstve sa jej posmievali, v mladosti ju zradil milovaný muž, ona je však odhodlaná vydobyť si svoje miesto pod slnkom a nájsť šťastie. Musí sa vyrovnať s bolestnou osamelosťou, komplikovaným vzťahom s matkou, neskôr so smrťou oboch rodičov či (ne)naplnenou túžbou po dieťati. Útechu nachádza v písaní, umení a nemom porozumení so zvieratami. Rozhodne sa podstúpiť gastrektómiu a radikálne schudne, no jej najväčším víťazstvom je prijatie samej seba a odpútanie sa od „muža jej života“, čo vyvolá nečakanú zmenu v jej živote...
„Aké pekné je moje telo! Aká som pôvabná tučná žena! A silná! Prečo som to nepochopila skôr? Prečo som celé roky počúvala ostatných?“
„Som tu len na prechodný čas, aby som sa posunula ďalej, som zo železa a nikto ma nebude ohýbať. Aj keď mlčím, stále som to ja so všetkým, čo sa vo mne tvorí a vyrovnáva.“
Autorka: Isabela Figueiredo
Slovenský preklad: Júlia Jellúšová
Vydavateľ: Portugalský inštitút
Rok vydania: 2022
Počet strán:
Väzba: pevná
 |
O autorkeIsabela Figueiredo (nar. 1963) sa narodila v Mozambiku v meste Lourenço Marques (dnešné Maputo) portugalským prisťahovalcom. Po vyhlásení nezávislosti Mozambiku v roku 1975 ju rodičia poslali do Portugalska k príbuzným; sami sa do rodnej krajiny vrátili o desať rokov neskôr. Isabela vyštudovala moderné jazyky a literatúru na Universidade de Nova v Lisabone. Neskôr absolvovala diaľkové štúdium v odbore rodové štúdiá na vysokej škole Universidade Aberta. V rokoch 1988 až 1994 pracovala v denníku Diário de Notícias ako vedúca prílohy pre mladých, kde publikovala aj svoje literárne texty. Knižne debutovala v roku 1988 novelou Conto É Como Quem Diz (Príbeh je to, kto čo povie), za ktorú získala ocenenie Mostra Portuguesa de Artes e Ideias. V roku 2009 jej vyšla kniha memoárov Caderno de Memórias Coloniais (Zápisník koloniálnych spomienok), ktorá sa považuje za prelomové dielo v oblasti portugalskej literatúry s koloniálnou tematikou a bola preložená do niekoľkých svetových jazykov. Autorkin prvý román Tučná (A Gorda, 2016), na pomedzí autobiografie a autofikcie, získal v roku 2017 literárne ocenenie Prémio Literário Urbano Tavares Rodrigues a jeden z hlavných portugalských denníkov O Público ho vyhlásil za knihu roka 2016. Isabela Figueiredo pravidelne publikuje na svojom blogu Novo Mundo (Nový svet), organizuje kurzy tvorivého písania a zúčastňuje sa na konferenciách o témach, ktoré stoja v centre jej záujmu, ako napríklad spoločenská inklúzia/exklúzia, mocenské stratégie, kolonializmus, rodové stereotypy. Foto © Editorial Caminho |
Zápisník koloniálnych spomienok je zásadné dielo portugalskej postkoloniálnej literatúry, ktoré s neľútostnou úprimnosťou opisuje pomery v Mozambiku počas dekolonizácie.
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.