Keď koncom septembra prišiel na Slovensko portugalský spisovateľ, ilustrátor a hudobník Afonso Cruz, čakal ho nabitý program. Besedy naživo v Literárnom klube v Bratislave a na Žilinskom literárnom festivale v žilinskej synagóge, rozhovory v Rádiu Devín a Rádiu FM i diskusia so žiakmi na bratislavskom gymnáziu. Portugalský inštitút tento rok vydal jeho knihu Princíp Anny Kareninovej v preklade Zuzany Greksákovej, ktorú prišiel predstaviť slovenskému čitateľstvu.
Po besede v Žiline sa jeho prekladateľke Júlii Jellúšovej (v roku 2015 vyšla v jej preklade autorova kniha Maliar pod kuchynským drezom, Tatran), moderátorke jeho besied Ivane Zacharovej a tlmočníčke Lucii Halovej podarilo vytiahnuť ho na neformálnu večeru. A rozprávali sme sa o živote, umení a tak vôbec, hoci prišla reč aj na rôzne jedovaté tvory, na ktoré sa dá stúpiť v mori pri pobreží Portugalska. Bavili sme sa na tom, ako sa očividne vyhýbajú domácim, zato do turistov si pichnú s veľkým gustom.
Afonso sa pred niekoľkými rokmi presťahoval z Lisabonu na vidiek za pokojnejším životom, a tiež aby získal viac miesta na „naškrečkované“ knihy. Čoskoro však zaplnil aj novú knižnicu v dome. Rozhodol sa teda v dedine Casa Branca, kam sa presťahoval, založiť verejnú knižnicu a presunúť do nej stovky titulov z tej svojej. Z tohto nápadu napokon vzišlo kultúrne centrum, v ktorom sa organizujú čitateľské kluby, tvorivé dielne, koncerty, výstavy a množstvo ďalších podujatí. Originálny názov centra Era uma voz je vlastne slovná hra. Portugalské rozprávky sa začínajú formulkou „Era uma vez“, čo je obdoba našej úvodnej vety „Kde bolo, tam bolo“. Stačí však zmeniť jedno písmenko a „Era uma voz“ znamená „Bol raz jeden hlas“. Centrum era_uma_voz nájdete aj na Instragrame.
Na otázku, či ľudia v malej obci húfne chodia na organizované podujatia, sme dostali odpoveď: začiatky boli ťažké, ale zvykli si. Spočiatku sa ostýchali vôbec vojsť, ale umelci a organizátori sa snažili dostať podujatia von, medzi ľudí, a tí postupne začali chodiť aj dnu. Dnes už nielen miestni obyvatelia so záujmom vyhľadávajú akcie centra a objavujú sa na nich ľudia všetkých vekových kategórií. Peniazmi na chod centra prispieva obec – koniec koncov, s podporou od miestnych samospráv fungujú v Portugalsku aj rôzne umelecké súbory.
Keďže Afonso je hudobník multiinštrumentalista, dostali sme sa aj k téme hudby a dozvedeli sme sa, že v poslednej dobe nemal čas venovať sa svojej kapele Soaked Lamb, s ktorou si dali pauzu, a v súčasnosti je spisovateľom na plný úväzok. Navyše ako vyštudovaný výtvarník sa venuje ilustrácii a tvoril aj animované filmy, no dnes ilustruje takmer výlučne vlastné knihy. Ako nám povedal, na cestu výtvarného umenia sa vydávajú aj jeho dvaja synovia, dokonca na škole, na ktorej študoval aj on.
Afonso Cruz si už roky varí vlastné pivo, a preto sme ho pôvodne chceli vziať na ochutnávku remeselných pív, ale v sobotu večer bolo v známom žilinskom pivárskom podniku plno na prasknutie. Nuž si dal pri večeri aspoň overenú českú klasiku.
Po veľmi príjemnom posedení sa s autorom jeho prekladateľka, moderátorka a tlmočníčka rozlúčili, jedna sa ponáhľala ešte rýchlo odvoliť a ďalšie dve sa pobrali sledovať volebné štúdio s partiou zo Žilinského festivalu. Afonsa Cruza na druhý deň čakali rozhovory v rádiu a bezprostredne po návrate do Portugalska zasa cesta do Brazílie za ďalšími literárnymi akciami.
Lucia Halová