Čo sa stane, keď sa zo života stratí smrť?
V zašlom malomeste, kde obyvatelia, zväčša načrtnutí jediným ťahom pera, dokola opakujú bezvýznamnosti, sa udeje zvláštna vec: Gabiru, absurdný muž s magnetickými žabími očami, namieša elixír, ktorý skoncuje so starobou a nadobro zaženie smrť.
Fiktívny denník pokrývajúci približne rok v živote – koho vlastne? – odkrýva najtemnejšie zákutia ľudskej duše: pokrytectvo, chamtivosť, bolesť, beznádej, sny i nehu. Otázky týkajúce sa Boha, svedomia či povinnosti kladie tak bezprostredne, až má čitateľ pocit, že by na ne mal odpovedať sám.
Humus je neobyčajne živá kniha – tak živá, až ju Brandão dvakrát do hĺbky prepracoval a dal jej dva rôzne konce. Už celé storočie inšpiruje generácie spisovateľov a hrôza, sen i neha, ktoré do nej vložil, sa nás stále dotýkajú rovnako bytostne.
PREKLAD Juraj Štubner
PREDSLOV Maria João Reynaud
JAZYKOVÁ REDAKCIA Lucia Halová
ODBORNÉ KONZULTÁCIE Anton Pasienka
VÝTVARNÉ DIELO POUŽITÉ NA OBÁLKE © António Carneiro, bez názvu, papier, pastel a lavírovanie, foto © Paulo Costa, poskytlo CAM- Centro de Arte Moderna Gulbenkian, Lisabon
GRAFICKÝ NÁVRH OBÁLKY A SADZBY Aurélia Garová
SADZBA Eva Belláková
POČET STRÁN 280
VÄZBA pevná
ROK VYDANIA 2026
JAZYK slovenský
ISBN 978-80-99967-76-3
Tvorbu prekladu a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
 |
O autoroviRaul Brandão (1867 Foz do Douro – 1930 Lisabon) bol jedným z najdôležitejších a nepopierateľne aj najzaujímavejších portugalských prozaikov začiatku dvadsiateho storočia. Od naturalizmom ovplyvnených próz sa posunul k dekadentno-symbolistickému výrazu a už Príbeh šaša – Život a denník K. Maurícia (História dum palhaço – A vida e o diário de K. Maurício, 1896) prináša témy zásadné v jeho neskoršej tvorbe: chudoba, smrť, bolesť, sen, láska, neha, Boh a jeho vzťah k morálke a svedomiu. Pre Brandãa je typické prepracovávanie a opätovné vydávanie diel, pričom rozdiely medzi vydaniami sú často zásadné. Kniha bola znovu vydaná v roku 1926 pod názvom Smrť šaša a Mystérium o strome (A morte do palhaço e o Mistério da árvore). Hoci bol za života autor známy najmä svojimi lyricky ladenými cestopismi, za najdôležitejšiu skupinu jeho diel sa považujú prózy: Fraška (A farsa, 1903), Chudobní (Os pobres, 1906), a Humus (Húmus, 1917, 1921, 1926). Tematicky a ideovo nadväzujú na Príbeh šaša – Život a denník K. Maurícia, prehlbujú však sociálny rozmer a oslobodzujú sa od dekadentného vplyvu. Viac než dejom sa autor zaoberá vnútorným životom postáv, ich snami, strachmi, svedomím a existenciou či neexistenciou Boha. Samotní hrdinovia jeho diel sú skôr stelesnením vyhrotených vlastností než plnohodnotnými postavami a autor ich vykresľuje so zvlášť efektívnu kombináciu tragiky a grotesknosti, pričom diela sú zdanlivo neusporiadané a fragmentárne. Okrem prózy písal tiež historické štúdie a divadelné hry, za zmienku stojí napríklad tragikomédia Ježiš Kristus v Lisabone (Jesus Cristo em Lisboa) napísaná v spolupráci s Teixeirom de Pascoaes, uvedená a vzápätí zakázaná v roku 1927. V slovenčine vychádza Humus prvýkrát. Dielo si vyslúžilo pevné miesto v rámci európskej prózy dvadsiateho storočia. Jeho jedinečná výstavba a použité postupy predznamenávajú literárne prúdy (ako napr. takzvaný nový román), ktoré sa naplno rozvinuli až o niekoľko desaťročí neskôr. Raul Brandão zásadne ovplyvnil mnohé – často navzájom si protirečiace – generácie prozaikov. Jeho priamy vplyv je v portugalskej literatúre viditeľný prinajmenšom do 80. rokov dvadsiateho storočia a prirovnáva sa k vplyvu, aký mal v poézii Fernando Pessoa. |
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.