Už nie celkom dievča, ešte nie úplne žena. Dcéra portugalských kolonistov narodená v Mozambiku. Navonok „malá biela kolonistka“, dušou rebelka, cíti, že svet, kde sú belosi pánmi a černosi sluhami, nie je v poriadku. Čo robiť, keď jej milovaný otec a hrdina je nenávidený rasista? Čo robiť, keď po vyhlásení nezávislosti vypukne v Mozambiku krvavé násilie a rodičia ju pošlú do Portugalska k rodine, kde zažíva biedu, posmech, kruté zaobchádzanie. Ako ďalej žiť, keď vám zoberú domov? Čím ho nahradiť? Dá sa vôbec nahradiť?
Zápisník koloniálnych spomienok je zásadné dielo portugalskej postkoloniálnej literatúry, ktoré s neľútostnou úprimnosťou opisuje pomery v Mozambiku počas dekolonizácie. V Portugalsku výrazne prispelo k snahám vysporiadať sa s ťaživým obdobím moderných dejín a stretlo sa aj s veľkým medzinárodným ohlasom.
„Život černocha mal hodnotu úmernú jeho užitočnosti.
Život belocha mal oveľa väčšiu hodnotu, aj keby nestál za veľa.“
Tvorbu prekladu a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autorka Isabela Figueiredo
Preklad Júlia Jellúšová
Jazyková redakcia Katarína Jusková
Grafický dizajn a sadzba Aurélia Garová
Rok vydania august 2024
Počet strán 160
Väzba pevná
ISBN 978-80-99967-42-8
 |
O autorkeIsabela Figueiredo (nar. 1963) sa narodila v Mozambiku v meste Lourenço Marques (dnešné Maputo) portugalským prisťahovalcom. Po vyhlásení nezávislosti Mozambiku v roku 1975 ju rodičia poslali do Portugalska k príbuzným; sami sa do rodnej krajiny vrátili o desať rokov neskôr. Isabela vyštudovala moderné jazyky a literatúru na Universidade de Nova v Lisabone. Neskôr absolvovala diaľkové štúdium v odbore rodové štúdiá na vysokej škole Universidade Aberta. V rokoch 1988 až 1994 pracovala v denníku Diário de Notícias ako vedúca prílohy pre mladých, kde publikovala aj svoje literárne texty. Knižne debutovala v roku 1988 novelou Conto É Como Quem Diz (Príbeh je to, kto čo povie), za ktorú získala ocenenie Mostra Portuguesa de Artes e Ideias. V roku 2009 jej vyšla kniha memoárov Caderno de Memórias Coloniais (Zápisník koloniálnych spomienok), ktorá sa považuje za prelomové dielo v oblasti portugalskej literatúry s koloniálnou tematikou a bola preložená do niekoľkých svetových jazykov. Autorkin prvý román Tučná (A Gorda, 2016), na pomedzí autobiografie a autofikcie, získal v roku 2017 literárne ocenenie Prémio Literário Urbano Tavares Rodrigues a jeden z hlavných portugalských denníkov O Público ho vyhlásil za knihu roka 2016. Zatiaľ posledným dielom Isabely Figueiredo je román Pes uprostred cesty (O Cão no Meio do Caminho, 2022), ktorý sa stretol s veľkým ohlasom u kritiky aj čitateľov a Portugalský inštitút pripravuje jeho slovenské vydanie. Isabela Figueiredo pravidelne publikuje na svojom blogu Novo Mundo (Nový svet), organizuje kurzy tvorivého písania a zúčastňuje sa na konferenciách o témach, ktoré stoja v centre jej záujmu, ako napríklad spoločenská inklúzia/exklúzia, mocenské stratégie, kolonializmus, rodové stereotypy. Foto © Editorial Caminho |
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.